Minipríbeh: Moja malá kááámoška a zázračná čierna skrinka

Autor: Veronika Lešková | 16.9.2016 o 6:43 | Karma článku: 3,79 | Prečítané:  392x

Kalaw som si zamilovala od prvej chvíle. Malé myanmarské mesto v horách. V ten deň som sa len tak prechádzala s fotoaparátom v ruke, keď mi do oka udrel kostol.

Uvedomila som si, že za tých 10 mesiacov odkedy som v Ázii, som síce niekoľko kostolov videla, ale nikdy nie zvnútra. Predstavila som si, ako to asi vyzerá dnu. Bude kostol prečačkaný zlatom a vymaľovaný pastelovými farbami ako budhistické chrámy v Thajsku? Mala som v ten deň veľa času a nič na robote a tak som sa rozhodla navštíviť kostol.

Na predných dverách visela ťažká zámka. Pomyslela som si, že kostol je asi zamknutý a chystala som sa odísť. Mjanmarská žena ma však zastavila a ukazuje mi cestu do zadu. Váham. Zrazu ma niečo chytilo za ruku a v prvom momente som sa zľakla, že je to pouličný pes. V Ázii je ich veľa a sú pekne agresívne. Mám z nich až traumu. Bolo to ale malé dievča, ktorého meno som sa nikdy nedozvedela. Opýtala som sa jej po anglicky, či ma vedie do vnútra. Odpovedala mi niečo po mjanmarsky a vedie ma okolo kostola až k zadnému vchodu. Vnútri som sa jej opýtala, či ju môžem odfotiť, ukazujúc na fotoaparát aby ma aj pochopila. Prikývla. Hneď ako som ju odfotila, pribehla a chcela vidieť jej fotku. Chichotala sa a chcela, aby som ju odfotila znova. A znova... Menila pózy a chichotala sa zakaždým.

Keď ju pózovanie omrzelo, poprosila ma, aby som odfotila jej ružového zajaca. Hovorím jej, že to ale zvládne aj sama. Tak som sa prežehnala, nech jej môj foťák nespadne a ukázala som jej kde pozerať a čo stlačiť. A tak som získala kolekciu fotiek ružového zajaca. Ružový zajac sedí, ružový zajac stojí na hlave, ružový zajac číta, ružový zajac drží paličku...

Ešte viac chichotania a to hlavne vtedy, keď ju do čela občasne udrel vyskakujúci blesk. Čochviľa prišli ďalšie deti. Hanblivejšie, ale s rovnakým záujmom o čiernu skrinku s ich fotografiami. Nechala som ich, aby si každý vyskúšal odfotiť jednu fotku a rozhodla som sa odísť predtým, ako mi ten foťák rozbijú. Na rozlúčku som dostala silné objatie od novej kááámošky. "Zajtra?" opýtalo sa jedno z detí s troškou angličtiny. "Ano, zajtra", odpovedám.

Další deň som už mala naplanovanú celodennú túru. Prechádzali sme popri kostole a pýtam sa svojho sprievodcu, či vie, kto tie deti sú. Podobne ako u budhistov, deti ktorých rodičia nevedia zabezpečiť, sú vychovávane v kostole. Ďaleko od rodín. Do kostola som sa už nestíhla vrátiť, ale ak navštívite Kalaw, pozdravujte odo mňa decká a strávte s nimi chvíľu. Oplatí sa.

Krátke i dlhé príbehy pravidelne zdieľané na Facebooku.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kaliňákov človek dostal od štátu dotáciu. Vďaka Kaliňákovi a Lajčákovi

S Bašternákom spája ministra advokát Turčan.

TECH

O pár hodín narazí Rosetta do kométy. Ešte stihne zásadné objavy

Vrazí do kométy 67P/Čurjumov-Gerasimenko.


Už ste čítali?