Uctievanie Satana v Hore, ktorá hltá mužov

Autor: Veronika Lešková | 30.8.2016 o 8:01 | (upravené 30.8.2016 o 10:57) Karma článku: 8,28 | Prečítané:  2834x

Hora, ktorá hltá mužov nie je príbeh z Dobšinského knihy rozprávok, ale skutočné miesto blízko mesta Potosi na juhu Bolívie. Ak sa však budeme držať spravného geografického názvu, jedná sa o Cerro Rico, v preklade Bohatá Hora.

Slávna história mesta Potosi a bohatsvo hory Cerro Rico

Bolívia patrí medzi najchudobnejšie štáty Južnej Ameriky, Potosi región je zase najchudobnejším regiónom krajiny. Prenesme sa ale späť do 16. storočia a predstavme si toto mesto za jeho najväčšej slávy. Pôvodní obyvatelia regiónu boli mierumilovní a zruční remeselníci, ktorých si podmanili Inkovia. Práve Inkovia začali s ťažbou minerálov v regióne a upútali tak pozornosť španielských kolonizátorov,  krorí postupne dobíjali celú Inkskú ríšu vrátane regiónu, kde dnes stojí mesto Potosi. Bohatstvo hory bolo objavené až za prítomnosti Španielov. Tí si všetok drahý kov okamžite privlastnili a začali s ťažbou. Mesto Potosi ležiace pod slávnou Cerro Rico začalo rozkvitať. V tom čase bolo jedným z najväčších miest sveta a počtom obyvateľov predčilo aj vtedajšie Európske metropoly ako sú Londýn či Miláno. Na príkaz Španielov sa stavali kostoly s oltármi z čistého zlata a striebra, tančiarne, kasína a prepychové vily. Ulice vydláždené striebrom rozniesli chýry, že Cerro Rico disponuje takým bohatstvom, že by bolo možné postaviť strieborný most z Potosi až do Madridu. Taký istý most by sa však dal postaviť aj z kostí domácich obyvateľov, ktorých Španieli zotročili na prácu v baniach a následne v nich zahynuli. Po 300 rokoch španielského rabovania a 15 ročnej vojne za nezávislosť, striebro, zinok a cín v Cerro Rico ostali takmer úplne vyťažené. Prehraná vojna s Čile odrezala Bolíviu od prístupu k prístavom, čo znamenalo vysoké dane za export. Vojna s Paraguajom zase znamenala straty na životoch nevycvičených baníkov, ktorí boli povolaní do boja. Nešťastie za nešťastím, Potosi chátralo, chudoba sa stupňovala až niekdajšia sláva ostala minulosťou.

Strieborné bane v Potosi ako turistická atrakcia

Dnes 15% obyvateľstva pracuje v baniach. Bane sú aj najväčšou atrakciou mesta pre turistov, ktorí sa tu zastavia na ceste kneďalekému soľnému jazeru Uyuni. Malé cestovné kancelárie lákajú zvedavcov dovnútra exponátmi z baní, či už sú to nespracované hrudy striebra, čakany alebo figuríny oblečené v sýto žltých pracovných odevoch baníkov. Na ulici kde bývam, som ich napočítala až päť. Za túru zaplatím deň vopred, vyrážame skoro ráno. Ak sa na miesto stretnutia nedostavím na minútu presne, čakať ma nebudú...

Ráno sme dostali kompletnú výbavu, gumáky, žltý pracovný odev a prilbu so svetlom na čele. Stretlo sa nás tu dokopy šesť mimoňov a na čele so zeleno zubou sprievodkyňou vyrážame. Po ceste nás veselá sprievodkyňa ponúka koka lístkami, aby nám neprišlo zle z nadmorskej výšky. Povinne prežúvame a o chvíľu už máme aj my všetci zelené úsmevy. Ešte absolvujeme krátku zastávku na baníckom trhu, na návštevu sa predsa s prázdnymi rukami nechodí. Pre pracujúcich v bani prinesieme fľaše v Bolívii veľmi populárnej Coca Coly (pôvodna receptúra obsahovala extrakt z koka lístkov, ktoré prežúva každý správny Bolívijčan), tabak, balíčky koky a fľašu 92% alkoholu. Ten naozaj pijú, aj keď sa može zdať, že by s ním vedeli odpáliť aj nejakú tú skalu.

Po krátkej jazde vystupujeme pred vchodom do bane. Po stáročia baníci verili, že žena v bani prináša nešťastie. Pred vchodom teraz vidíme niekoľko žien, tie ale robia pomocné práce vonku, do vnútra kvôli poverčivosti stále nevstúpia. Mladí chlapci z bane vyvážajú už na pohľad ťažké kovové vagóny, kopcovito naložené vyťaženým materiálom. Tlačené sú ručne, bez pomoci motora či inej techniky. V čase slávy baníci síce využívali na tú dobu pokrokové nástroje, tie sa ale dodnes výrazne nezmenili a v dnešnej modernej dobe pôsobia priam primitívne. Čas tu akoby zastal spolu s plodnosťou hory. Do vnútra kráčame úzkym tmavým tunelom, svetlá pripevnené na prilbách nám dovoľujú vidieť len na pár metrov pred seba. Potkýname sa a hlavami narážame do výčnelkov na nízkom strope. Na chôdzu sa treba silno sústrediť rovnako ako na zvuky rútiacich sa vozňov, ktoré sa k nám priblížujú nebezpečnou rýchlosťou. Tunel, v ktorom sa nachádzame slúži na vývoz minerálov z bane a je vysoko frekventovaný. Hneď ako začujeme blížiaci sa vozeň, máme len pár minút na to, aby sme sa z koľají dostali do najbližšieho výčnelku. Neuhnutie sa vagónu bez bŕzd by malo katastrofálne následky.

Prečo Cerro Rico hltá mužov

V minulosti v Cerro Rico zahynuli tisíce ľudí pod ťarchou práce a pri mnohých nehodách. Striebro malo pre Španielov vyššiu hodnotu ako životy zotročených miestnych ľudí. Aj dnes však hora, ktorá hltá mužov, pripravuje rodiny o otcov a synov pomerne často. Chlapci tu začínajú pracovať už vo veku 11 rokov. Pomáhajú tak otcom uživiť rodinu. Tieto deti sú zvyčajne tie, ktoré tlačia ťažké vagóny von z bane. Na ťažbu a prácu s dynamitom ich chvalabohu nepustia, musia najprv nabrať dostatok skúseností. Napriek tomu, odhliadnúc na ťažkú prácu, na nich v bani stále číhajú mnohé nástrahy. Kolaps tunela pri odpaľovaní dynamitu, nebezpečné plyny a jedovatý prach. Práca v bani sa rovná trestu smrti. Baníci z Potosi sa dožívajú iba 45 rokov, niektorí zomierajú na zlyhanie pľúc už vo veku tridsaťpäť. A za akú cenu? Baníci, aj keď sú združení v zväze, pracujú individuálne. To znamená, zarobia len toľko, koľko vyťaźia. Denný zárobok v mnohých prípadoch predstavuje len 3 eurá. Nie je preto výnimkou, že pracujú dlhé hodiny od skorého rána do noci. Niektorým matka zem dopraje a podarí sa im naraziť na žilu, no väčšina prežije svoj krátky život v chudobe. Inú možnosť nemajú, nedostatok práce v regióne je príliš veľký. Počas dlhého pracovného dňa nemajú ani možnosť najesť sa, s jedlom by mohli prehĺtnuť jedovatý prach. Líca majú preto ako veverice neustále plné koka listov. Tie im nielenže dodajú energiu, ale údajne zaženú aj pocit hladu. Baníkom, ktorých stretáme v podzemnom labyrinte, spravodlivo porozdeľujeme pripravené dary. Naša prítomnosť im nevadí, sprievodkyňa dokonca tlmočí ospravedlnenie, že sa s nami nemôžu porozprávať v našom jazyku.

Sleduj Veronika El Mundo na Facebooku

Baníci uctievajú Satana

Po blúdení úzkymi chodbami a lezení po starých drevených rebríkoch vo vysokých teplotách sa blížime k malej klaustrofobickej miestnosti. Na prvý pohľad kaplnka, no keď sa  usadíme, vidím ako veľmi som sa mýlila. Cerra Rico nemá Boha, v hore sídli sám Satan. Baníci sú síce silní katolíci, no v útrobách hory nikto nehľadá pomoc z neba. Sochu s hlavou diabla, ľudským telom a stoporeným údom nazývajú El Tío, čo znamená doslovne Strýko. Každý piatok po práci sa tu muži zídu, poďakujú sa El Tíovi za to, že mohli pracovať v jeho hore a obetujú mu dary - tabak, koku a alkohol. Zapálenú cigeretu mu vložia do úst, otvoria flašu silného alkoholu,  ktorým polejú ruky a nohy sochy aby im dal silu a tiež satanov veľký úd aby matka zem ostala plodná. Zvyšok alkoholu koluje medzi baníkmi, každý si dá veľký dúšok, pričom nemôže dať najavo, že je alkohol silný. Dostal by výsmech od spolupracovníkov. V bani totiž pracujú len silní chlapi. Zvyšok alkoholu rozriedia s Coca Colou a popíjajú dokedy vládzu.

Nikto už neverí, že dolovaním v bani môže zbohatnúť. Ľudia tu ťažko pracujú, len aby mohli prežiť. Po takmer 500 ročnom ťažení  odborníci tvrdia, že baňa je na pokraji kolapsu. A ktovie, kedy sa spleť tunelov definitívne zrúti a koľko mužov tým Cerro Rico ešte prehltne.

 
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Exministerska Schmögnerová: Nie som spokojná so Smerom

Korupcia a klientelizmus odčerpávajú značné zdroje, ale to nie je taká suma, ktorá by dokázala zmeniť zdravotníctvo a školstvo, tvrdí Brigita Schmögnerová.

KOMENTÁRE

Viete, čo je oveľa väčší problém ako utečenci?

Orbánova vlada sa pýta desivé otázky, no dáva ešte desivejšie odpovede.

SVET

Rusko o zostrelenom lietadle klamalo. Dôkazy si vymysleli

Pred dvoma rokmi ukázali zábery dokazujúce vinu Ukrajiny.


Už ste čítali?